piatok 28. augusta 2015

Život

Ľudia sa delia na pár skupín. Jedny berú život negatívne a druhý pozitívne. Jedny v ňom hľadajú pekné veci, a druhý zase tie zlé. Sú však ľudia, ktorý berú život z obidvoch strán. Aj keď majú zlý deň, nehádžu všetkú vinu na svoj život.

Každý má svoj život taký, aký si ho zriadi. Záleží na ceste akou sa vydajú. Záleží len na Vás. Život, ktorý žijete, budete žiť alebo ste žili, ste si vybrali samy. Samy ste si vybrali, akými kamarátmi chcete byť obklopovaný. Samy ste si vybrali, kým chcete byť. V podstate si celý priebeh nášho života riadime my!

 Prečo si  teda ľudia berú životy? Prečo? 

Odpoveď sa hľadá veľmi ťažko. Nestačí mi, keď sa povie, že človek, ktorý sa zabil, sa zabil preto, lebo mal v živote problémy. Problémy sa predsa dajú vyriešiť. Dá sa s nimi pomôcť. Stačí len zájsť za správnymi ľuďmi. Smrť možno znamená oslobodenie, ale zanechá veľa nezodpovedaných otázok. Tak prečo? 

Samovrážd pribúda viac a viac. Hlavne u detí. V dnešnej dobe nie je vôbec ťažké sa zabiť. Stačí si zobrať pár tabletiek, vypiť viac alkoholu, obesiť sa, zoskočiť z výšky alebo sa utopiť. Ale aj tak mi nepríde ani jeden dôvod hodný samovraždy. Je veľa ľudí, ktorý sú ťažko chorí, ale vydržia a bojujú za to, aby mohli žiť. Za to, aby mohli byť dlhšie so svojimi rodinami, priateľmi. 

Život nie je vždy ľahký, ale iba nás skúša. Skúša koľko vydržíme. A z vlastných skúseností Vám môžem povedať vždy po zlých veciach, príde nejaká dobrá. 

Vždy treba vydržať. A keď si myslíte, že Vás nikto nemá rád, vždy sa nájde niekto. Premyslite si prvo aké následky to má.

Všimnite si ľudí na pohreboch. Vždy ich tam je veľa, a to len kvôli človeku, ktorý nedokázal vyriešiť svoje problémy. Zanechal tu všetkých, ktorý ho mali radi. Všetkých, ktorý si ho vážili. Zostali nám len spomienky. Spomienky na človeka, ktorý si siahol na život. Na človeka, ktorý nás tu nechal v žiali. Nechal nás tu obviňovať sa navzájom, ale hlavne si nepriznať, že aj my za to môžeme. Nechal nás nech si s jeho problémami poradíme samy.

Možno si neuvedomujete, že tu zanecháte veľa smutných tvárí. Možno si neuvedomujete, že keď odídete, nebude nás mať už kto utíšiť. Preto sa prvo obzrite okolo seba. Obzrite sa, čo všetko tu necháte. Obzrite sa, čo Vám bude chýbať.

Tento článok je venovaný mojim dvom kamarátom, ktorý si tento rok siahli na život.
Na vždy ostanete v našich srdciach.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára