je tu ďalší Štvrtok a ďalšia recenzia.
Poviem Vám takto do tejto recenzie sa mi vôbec nechce ísť, pretože je to dosť ťažká téma a dosť ťažký príbeh ale poďme na to:
O knihe: Kniha je mäkkej väzbe a má 262 strán.
Anna Franková bola židovka, ktorá si vo svojich 13 rokoch
začala písať denník. Spolu s rodinou plánovali útek na 16.7.1942, no vďaka
predvolaniu, ktoré dostali museli odísť už 6.7.1942. Rodina sa ukrývala
v budove firmy Anninho otca Otta Franka. Ukrývali sa v podkroví
budovy. Z počiatku tam boli ukrytý štyria- Anna, Margot(sestra),
Otto(otec) a Edith(matka). O mesiac neskôr sa k nim pridala troj-členná rodina van Pelsových, Rok po tom čo tam bývali sa k nim prisťahoval doktor Pfeffer.
Môj názor: Je to dosť ťažké niečo k tomu napísať. Túto tému som si vybrala na koncoročný projekt, ako som už niekoľko rázy písala. Poznámky k tomu mi na počítači vyšli na dve strany. Pôvodne som to sem chcela dať, ale tak asi by sa vám to všetko nechcelo čítať. Ak by ste o to mali záujem tak napíšte. No, ale teraz ku knihe. Kniha ma bavila. Bolo to vážne zaujímavé, ale niekedy mi to prišlo také osobné a blbé, že čítam niekoho denník. Prišlo mi strašne krásne a kruté, keď písala, že sa už zmierila so smrťou.
„Tejto noci mi bolo jasné, že
musím zomrieť. Čakala som na políciu, bola som pripravená, pripravená ako vojak
na vojnovom poli. Ochotne by som sa obetovala pre vlasť. Ale teraz, keď som
zachránená, je mojím prvým želaním získať po vojne Holandské občianstvo.
Milujem Holanďanov, Milujem našu zem, milujem reč a chcem tu pracovať. Aj
keby som musela písať samotnej kráľovne, nevzdám sa, dokým nedosiahnem svojho
cieľa.“
Anna mala taký malý sen. Stať sa spisovateľkou. Tento sen sa jej splnil. Ale nanešťastie, Anna sa toho nedožila. Bolo to nádherné, že aj ona mala svoj sen a hlavne v 13 už vedela, že chce byť spisovateľkou. Najviac ma však zaujal koniec. Písala tam, ako ju všetko mrzí, čo spravila ľuďom, na ktorých jej záležalo a úplne posledný zápis bol o tom aká vlastne je. Prišlo mi to, ako keby vedela, že tri dni na to ich odvedú a preto sa chcela tak úplne vyrozprávať. Prišlo mi ju taktiež ľúto, lebo už sa začali pripravovať, že vojna končí a zrazu ich odviedli. Najkrutejšie však bolo, že zomrela mesiac pred tým, ako všetkých vypustili z koncentračných táborov.
Hodnotenie: Hodnotenie pre tento raz vynechám Nemôžem predsa hodnotiť denník. To sa predsa nedá. Každý má iné pocity. *Ale páčil sa mi . Hlavne ako bola Anne silná a vydržala to. Určite odporúčam každému jednému si to prečítať. Teraz nedávno vyšlo nové vydanie v slovenčine. Dosť ma to nahnevalo lebo mesiac predtým som si to kúpila v češtine, ale čo už. Aspoň som mohla prekladať nejaké časti, ktoré som z denníka vybrala do projektu.
*Nemôžem o denníku, v takom krutom období a s takými príhodami a pocitmy napísať,že sa mi páči
Tak to je odo mňa všetko k tomuto denníku
Ahoj pri ďalšom článku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára