O knihe: Kniha je v tvrdej väzbe a má 200 strán
Meghan Daum osobitým štýlom napísala desať silných textov, v ktorých sa konfrontuje s prežívaním smrti svojej matky, rozhodnutím nemať deti a každodennými otázkami, ktoré sú dnes zvyčajne zaobalené do zbytočnej sentimentálnosti. Podľa skratkovitej psychológie dnešných čias by sme sa z akéhokoľvek nešťastia či osobnej krízy mali vynoriť ako lepší ľudia. Ale čo ak to tak nie je? Témou, ktorá spája týchto desať textov je náš postoj k sentimentálnosti, romantizovaniu si niektorých životných postojov, ako aj ku kultúrnym tabu - nevysloviteľným a nemysliteľným predstavám.
Párkrát sme spolu s manželom prešli zoznamy detí na adopciu v Kalifornii, ale rovnako sme sa mohli dívať na inzeráty zo smutnej, vzdialenej krajiny, do ktorej nikdy nikto nevycestoval.
Môj názor: Kniha Meghan Daum je zbierka desiatich esejí o tom, ako prežívala svoj život. Každá jedna zahŕňa isté obdobie jej života a taktiež jej pocity vtedy a teraz, keď si na to spomína. Dozvedáme sa o tom, ako si prešla smrťou svojej matky alebo o tom, ako moc nechce deti. Túto knihu, ale hlavne tvoria jej názory, s ktorými samozrejme nemusíte vždy súhlasiť.
Táto kniha sa podľa mňa hodí dievčatám, ktoré sa práve dostávajú k štádiu, kedy sa osamotňujú a ešte nevedia, čo presne od života majú čakať, pretože presne o tomto je táto kniha. Autorka si prechádza všelijakými obdobiami a hľadá sa. Je to kniha o etapách života, ktorými si prejdeme každá z nás a nevyhneme sa jej, či už je to spomínané úmrtie rodičov alebo otázka o potomkoch, či dospievanie.
Je to kniha, ktorú budete mať radi alebo naopak nenávidieť. Moje pocity sú jasné, absolutne som si ju zamilovala. Doslova som hltala každé jedno autorkino slovo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára