O knihe: Kniha je v tvrdej väzbe a má 224 strán
Keď Emilia prišla o prácu, život sa jej vymkol z rúk. Po viacerých životných sklamaniach a stratách cíti, že musí začať odznova. S novými susedmi, v novom dome. V neznámom prostredí, obklopená cudzími ľuďmi, sa rozhodne, že je načase vyjsť z ulity a otvoriť sa svetu, hoci len anonymne. Každé ráno tajne pripína na domovú nástenku listy, v ktorých rozpráva o svojich pocitoch, spomienkach a túžbach. Postupne zisťuje, že jej vyznania sú terapiou nielen pre ňu, ale aj pre iné osamelé duše v jej okolí.
Jej sa nikdy nepodarilo opakovane prečítať nejakú knihu. Vždy má pocit, že ich je na prečítanie priveľa a že nemôže strácať čas vracaním sa alebo nekonečným postávaním v rovnakej stope.
Môj názor: Poznáte knihy, do ktorých sa zamilujete pre ich obálku a zaujímavú anotáciu?
Presne taká je táto kniha. Obálka ma oslovila hneď na prvykrát a anotácia vyzerala naozaj dobre. Hneď som si povedala, že to bude jedna z tých kníh, pri ktorých si oddýchnem a užijem si jej príbeh a myšlienku.
Pri knihe som si naozaj oddýchla, no niekedy až moc. Často sa mi totiž stávalo, že som si čítala a zrazu som zistila, že som síce na konci strany, ale absolútne neviem, o čom som práve ćítala, takže som si stranu prečítala ešte raz a snažila sa dávať pozor, napriek tomu som o pár strán znovu vypla a lietala vo svojich myšlienkach.
Neskôr, som mala pocit, že občas čítam o ničom.
Sú samozrejme veci, ktoré musím pochváliť. Napríklad už spomínaná obálka, aurokin príjemný štýl písania a pekné myšlienky.
Bola to taká milá oddychovka o vzťahoch, ktorá by si však zaslúžila ešte trošku prepracovať.
Hodnotenie:
Za knihu Ďakujem Panta Rhei
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára