Nikdy nie je neskoro začať žiť podľa seba.
Ulla-Riitta Raiskioová celý život prežila ako zodpovedná a počestná žena. Dennodenne vŕtala ľuďom zuby, poctivo vychovala dve deti, doopatrovala chorého manžela. Keď jej muž napokon zomrel, všetci v nej videli iba sedemdesiatštyriročnú vdovu, krehkú starenku chystajúcu sa na vlastnú smrť. Lenže to nie! Ulla je konečne voľná. Musí len vymyslieť, ako s tou slobodou naloží. Našťastie má životaschopné kamarátky Pike a Hellu. S nimi navštevuje diskotéky pre nezadaných seniorov, potí sa na hot joge a odhodlá sa i na jazykový kurz. Radostný rozlet Ulle komplikujú len vlastné deti, ktoré sa chcú včas pripraviť na matkinu starobu a vôbec pritom neberú ohľad na to, čo chce od života ona sama. Ullina túžba žiť konečne po svojom je však silnejšia ako všetky spoločenské očakávania...
Zábavný príbeh o priateľstve, láske a stereotypoch od autorky humorno-detektívnej série Babičky.
Seeneger bol bol presne to, o čom školáci snívali, lenže o šesťdesiat rokov neskôr.
"Nemusíme pracovať, ale na účet nám idú peniaze, máme vlastný byt, šoferák a auto, nemusíme chodiť domov načas a žiadna z nás sa nebojí, že otehotnie. Ideálne!"
Môj názor: Knihu Rozhnevaná vdova sa dá definovať pár slovami, a to: vtipná, svižná a niekedy aj rozčuľujúca.
Vôbec som od tejto knihy nečakala, že dostanem taký zábavný príbeh, ktorý nám rozpráva o dôchodcoch, hlavne o babičke Ulle, ktorí sa rozhodnú žiť. Babičke Ulle totiž zomrel manžel, a tak už nemusí sedieť doma a starať sa o neho, ale môže sa konečne venovať svojim priateľom. To sa však nepáči jej deťom, ktoré by boli najradšej, keby ich mama konečne odišla na druhý svet a oni mohli po nej všetko zdediť.
Pri tejto knihe som sa nie raz dostala do záchvatu smiechu, keď si totiž predstavíte, že by nejakí dôchodcovia mohli takto žiť, stojí to fakt za to.
Tento vtipný román je písaný veľmi zvláštnou formou. Príbeh rozpráva babička Ulla a čo je zvláštne, niektoré jej myšlienky, väčšinou sú to tie retrospektívne, sú písané iným písmom a oddelené od zvyšného textu. Nijak mi to však v čítaní nevadilo. Kniha sa čítala skoro sama, až na niektoré časti, kedy som ju naozaj chcela odložiť. A to presnejšie tie, kde sa Ulla stretáva so svojimi deťmi. Liezli mi neskutočne na nervy a nie raz som kvôli nim chcela kapitoly preskakovať. Viem, že tým autorka chcela dotvoriť dej, napriek tomu si viem predstaviť, že by túto časť vynechala a viac by sa zamerala na babičkine zážitky.
Kniha ma zaujala a hlavne rozosmiala na toľko, že sa určite musím pozrieť po autorkyných zvyšných knihách, ktoré jej u nás vyšli. Nepochybujem totiž o tom, že sa pri nich dá rovnako dobre zasmiať.
Knihu odporúčam hlavne na letné oddychové čítanie. Veľmi rýchlo sa pri nej uvoľníte a možno sa inšpirijete niektorými nápadmi, ktoré si dôchodcovia v knihe vymysleli.
Hodnotenie:
Za knihu Ďakujem Albatros media
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára