O knihe: Kniha je v tvrdejväzbe a má 128 strán
V roku 1954 začala švédska vláda so stavbou najväčšieho urýchľovača častíc na svete. Komplex umiestnený hlboko pod ostrovmi na jazere Mälaren dokončili v roku 1969. Miestni technický zázrak prezývali Slučka. Toto je jej príbeh.
Maľby Simona Stalenhaga zasadené do Švédska osemdesiatych rokov, obývaného fantastickými strojmi a zvláštnymi bytosťami, sa internetom rozšírili ako požiar. Príbehy z detstva medzi starými volvami, červenými domčekmi a tajomnými strojmi vytvárajú jedinečnú atmosféru, kde sa prelína dôverne známe s úplne cudzím.
Knižná prvotina švédskeho vizuálneho umelca Simona Stalenhaga SLUČKA – LEGENDÁRNY PRÍBEH V OBRAZOCH 1984 – 1994 neobsahuje iba maľby, ale aj spomienky a zápisky detí vyrastajúcich v tieni Slučky.
Môj názor: Nie som moc veľký nadšenec sci-fi, avšak táto kniha ma pohltila svojími neskutočne krásnymi ilustráciami. To som však ešte netušila, že obsah príbehov stojí tiež za to.
Táto kniha vyžaruje zo seba neskutočne pochmúrnu atmosféru, príbehy spoločne s ilustráciami mi nie raz spôsobili zimomriavky. Počas čítania som neustále myslela na myšlienku, či obrazy dopomáhajú domyslieť si veci z príbehu alebo či text pomáha oživiť autorove ilustrácie. Po dočítaní som nadobudla pocit tej druhej časti.
Od knihy som sa nevedela odtrhnúť. Autor ma vtiahol do jeho predstavivosti a nechcel z tade pustiť. Máte pocit, že sa nachádzate presne na tom mieste, ktoré vykreslil, Švédsko v 80. rokoch. Teda aspoň z architektonickej časti. Autor totiž do tej doby vložil kryptickú, robustnú technológiu. A tak nám z pohľadu detí rozpráva, aké to bolo, žiť v tej dobe.
Ani po dočítaní sa neviem rozhodnúť, či ma viac uchvátili príbehy alebo ilustrácie. Viem však, že to ako do seba zapadajú, vytvára úžasný celok, ktorý určite uchváti nie jedného milovníka aj nemilovníka sci-fi.
Hodnotenie:
Za knihu Ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia
