štvrtok 23. júla 2015

Alexandra Pavelková - Údolie Ľalií

Hello people,
Vážne som dočítala Údolie Ľalií? Ani sama nemôžem tomu uveriť. Dneska mám nádherný deň. Včera, keď so bola naposledy na Bloggery, blog mal 954 zhliadnutí. Dnes ráno otvorím Blogger a zrazu neuveriteľných 1015. Strašnú radosť ste mi spravili. Ďakujem. Ale prejdime teda k recenzií, nech to už je za mnou.




O knihe: Kniha má 295 strán a je v tvrdej väzbe.
Príbeh je o piatich ľuďoch so psom, ktorý uviaznu v dedinke bez signálu. Za oknami chalupy vyčíňa búrka, ktorá zbúrala most. Pre veľkú nudu v chalupe sa títo ľudia rozhodnú rozprávať si príbehy. Čas uteká a príbehy sú čoraz zaujímavejšie. Búrka za oknami však neprestáva.

Môj názor: Kniha je od prvej slovenskej spisovateľky, ktorá píše fantasy. Do knihy (aj keď nerada) som sa púšťala s odporúčaním a aj donútením. Hneď musím pripomenúť, že nemusím knihy, do ktorých ma ľudia nútia a snažia sa ma presvedčiť, aby som si ju kúpila a ihneď prečítala, bez toho aby som o knihe vôbec niečo vedela. Postupom času som sa celkom na knihu tešila a chcela som vedieť, aké to bude, čítať knihu od slovenskej spisovateľky. Moje nadšenie však opadlo, keď začal prvý príbeh a ja som sa začala nudiť. Knihu som prečítala za dva týždne, Väčšinu som však dala za tri dni. Prišiel príbeh, v ktorom sa hovorilo, že aj keď poviete pravdu, ľudia si stoja za svojim a aj tak sa postavia proti Vám. Pri tomto príbehu som pochopila jednu veľmi dôležitú vec, ktorá ma trápila v posledno čase. Vďaka nej sa cítim super a konečne sa nemusím nútiť do písania článkov (aj keď som sa Vám tým nikdy nepriznala, ale posledný mesiac to bolo tak.).

"Zachránili ste mi život a... otvorili ste mi oči."

Celkový pocit z knihy, ktorý mám neviem moc vyjadriť. Prvá polovica mi nejako nešla a nemohla som si zvyknúť, že každých 20 až 40 strán sa musím premiestňovať do iného obdobia a zvykať si na nové postavy. Po polovici som si na to nejak zvykla a hlavne ma tie príbehy začali baviť. Taktiež sa musím priznať, že som počas tejto knihy prečítala ďalšie dve. Chcela som v tom aj pokračovať, ale nakoniec som sa donútila, a tak som konečne na konci. Táto kniha mi pomohla uzavrieť jednu veľkú kapitolu. Preto sa neviem stále rozhodnúť aké hodnotenie jej dať.

Hodnotenie:  Je to veľmi ťažké pre mňa rozhodnúť sa. Podľa prvej polovice by som vedela, ale tá druhá ma presvedčuje aby som jej dala viac. Nikdy som nechápala ako môžu niektorý písať recenzie niekoľko dní, ale teraz sa aj ja sama ocitla v situácií, kedy mám chuť uložiť článok a hodnotenie napísať iný deň.  Ja však nie som typ človeka, ktorý nechá nedokončené veci. Preto tejto knihe dávam:





Môžem povedať, že je to taká priemerná kniha, ktorá nikomu neuškodí. Ak by sa ma však niekto spýtal, či ju odporučím, povedala by som nie.

Tak to je všetko k tejto knihe.

Ahoj pri ďalšom článku.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára