Ubehlo desať mesiacov, odkedy Anna Foxová naposledy vyšla zo svojho starého domu v New Yorku. Desať mesiacov putuje miestnosťami ako duch, desať mesiacov sa oddáva spomienkam, popíja (asi príliš) a bojí sa vyjsť von.
Anna trpí agorafóbiou, chorobným strachom z otvorených priestranstiev. Okno je jej jediným spojením so svetom. Sedáva pri ňom deň čo deň a pozorne sleduje všetky zmeny v susedstve. Keď sa do domu naproti nasťahujú Russellovci, okamžite ju niečím priťahujú. Otec, matka a dospievajúci syn, obraz dokonalej rodiny, vzdialená ozvena Anninho niekdajšieho života. Iba Anna však vie, že zďaleka nie všetko je také uhladené ako na povrchu.
Noc pretne desivý výkrik. Vzápätí ďalší.
Kto však uverí žene, ktorá celé dni len postáva pri okne? Môže vôbec veriť sama sebe, spoľahnúť sa na svoje zmysly otupené samotou? Anna si uvedomuje, že ak chce dokázať zločin, najprv musí vyjsť z vlastnej ulity.
Môj názor: Nikdy som thrillery nemala rada, ale dostalo sa ku mne Dievča vo vlaku, následne Do vody, Handrový panák a teraz je tu Žena v okne a ja som úplne nadšená.
Často som čítala názory, ako sa kniha podobá už na spomínanú knihu Dievča vo vlaku. Musím priznať, že hlavná postava sa na ňu celkom podobala, ale v tomto príbehu bola predsa len trošku iná. Keď mám však porovnať príbeh, tak pre mňa vyhráva Žena v okne. Celý príbeh mi prišiel neskutočne prepracovaný, a tak som len sedela a od knihy som sa nepohla ani na záchod.
Napriek tomu, že táto kniha má 488 stán, prečítala som ju za dva dni. Vôbec mi však neprišlo, že by bola taká dlhá. Ani raz sa mi nestalo, že by ma nudila práve naopak, celý čas som ju hltala a hlavnú postavu som si celkom obľúbila.
Nachádza sa tu samozrejme aj pár zvratov, tentoraz som ich však vôbec nečakala. Napriek tomu, že mám za sebou thrillerov len pár, vždy som odhalila vraha, tu sa mi to však absolutne nepodarilo.
Jediné mínus, ktoré v knihe pre mňa bolo, že hlavná postava bola alkoholička. Neviem prečo si ich autori v poslednom čase tak obľúbili.
Takže ak premýšľate o tejto knihe, tak určite siahnite po nej, pretože stojí za to.
No a v tom, práve sa znova pozriem na dom Russellovcov, ju zazriem na prednej verande.
Hodnotenie:
Za knihu Ďakujem Panta Rhei
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára