O knihe: Kniha je v tvrdej väzbe a má 272 strán
Bývalý lezec trpiaci panickým strachom z výšok narazí na legendu o skalnej plošine v Tatrách, kde neznáma sila núti ľudí, ktorí tam zablúdia, skočiť do priepasti a zabiť sa. Nezvyčajné množstvo smrteľných nehôd v tejto oblasti mu nedá spávať. Rozbehne pátranie na vlastnú päsť, lenže skutočnosti, ktoré odhalí, sa vymykajú ľudskej predstavivosti a chápaniu. Za svoju zvedavosť kruto zaplatí – sám sa ocitne na hrane priepasti. Je stará legenda horských vodcov o nadprirodzenej sile zhadzujúcej ľudí do hlbín iba strašidelná fáma, alebo obsahuje zrnko pravdy? Nová nebezpečná kniha od autora fenomenálnej Trhliny – majstra strachu Jozefa Kariku, ktorá vás chytí a strhne. Do priepasti.
Už idem, mamička.
Už idem, červený kvietok.
Čo mi je?
Môj názor: Jozef Karika je jeden z najčítanejších slovenských autorov a aj napriek tomu, že sa slovenským dielam moc nevenujem, Kariku som si obľúbila.
Začala som dielom Trhlina, ktoré ma neskutočne zaujalo a samozrejme, že som si musela prečítať aj zvyšné. Kniha Trhlina je však považovaná za jeho najlepší výtvor, a tak som sa celkom bála, ako sa mi budú páčiť ostatné. Našťastie autor nesklamal a aj jeho predchádzajúce diela stáli za to, o Priepasti sa to však podľa mňa povedať nedá.
Častokrát sa hovorí, že novšie diela bývajú stále lepšie a lepšie, pretože sa autori poučia z tých predchádzajúcich. Pri tejto mi však prišlo, že sa autor snažil pozliepať námety zo svojich predchádzajúcich kníh a skúsiť do nich zakomponovať niečo nové.
Prvá vec, ktorá ma zastavila pri čítaní a musela som si to prečítať viackrát, boli názvy. Nachádzalo sa tam toľko názvov, že som sa úplne stratila, kde sa vlastne dané miesto nachádza alebo o akej veci práve postava rozpráva.
Cez túto časť som sa dostala pomerne rýchlo, čo sa nedá povedať o psychologických rozboroch, ktoré sa v knihe nachádzajú a objasňujú vám určité veci, pritom by stačilo úplne jednoducho objasniť, čo sa tam vlastne deje, pravdupovediac, som túto časť preskočila, pretože by som inak knihu odložila a vzdala to hneď na začiatku.
O tom, že mi prišla kniha strašne naťahovaná, či už tými rozbormi alebo nezmyselnými opismi (natiahnuť hľadanie kamaráta na osem strán, ktorý bol za Vami a zrazu tam nie je a kam by asi zmizol, keď je tam rovina a vedľa priepasť, mi prišlo ako nemožné, ale autor to dokázal a presvedčil ma, že tejto knihy stačí) už, ale rozpisovať nejdem.
Čo mi ale na knihe ešte neskutočne vadilo, bola pravdepodobne snaha osloviť mladých ľudí štýlom rozprávania postáv. Autor však asi nepostrehol, že tie frázy používajú trinásť ročné deti alebo nejaký zaostalí ľudia.
Jediná vec, ktorá sa mi na knihe páčila bola myšlienka. Na tú som však prišla asi po prvých päťdesiatich stranách, a tak to bolo pre mňa len jedno veľké sklamanie.
Ak teda plánujete začať čítať Karikovu tvorbu, touto knihou neodporúčam začať, pretože by Vás to pravdepodobne odradilo.
Hodnotenie:
Za knihu Ďakujem kníhkupectvu Knihy pre každého
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára