sobota 2. mája 2015

Knižné posedenie #1

Hello people,
Zas a raz je sobota a ja píšem ďalší článok. Dnes to bude nový typ článkov, ktoré budú vychádzať v Sobotu. V tomto článku budem písať, čo ma zaujalo na knihe, ktorú čítam práve v ten týždeň.



V tejto knihe sa píše o chlapcovi, ktorý nie je ako iné deti. Má desať rokov a ide prvý krát do školy. Má z toho strach, ale aj tak si nájde kamaráta a kamarátku. Keď je halloween príde v inej maske ako povedal ostatným, a tak ho nikto nespozná. Započuje svojho jediného kamaráta v škole, ako o ňom rozpráva nie pekné veci.

Niektorý možno túto knihu poznáte, niektorý nie. Je to Obyčajná tvár od J.R. Palaciovej.

Pred chvíľou som Vám napísala opis prvej časti tejto knihy. Prečítala som ju dneska a bola som z nej nesvoja. Prišlo mi to strašne kruté a zároveň dosť známe. Určite to každý poznáte. Myslíte si akého máte super kamaráta a pritom Vás za každým rohom ohovára. Bolo mi z toho do plaču a riadne zle. Bolo mi z toho až tak zle, že som musela ísť hneď von prevetrať si hlavu a porozmýšlať o tom.

Prvo som túto knihu nechcela čítať, ale keď som ju videla za dobrú cenu v knihkupectve, tak som si ju zobrala. Neľutujem toho, vážne je to pekná kniha, ale bojím sa v nej pokračovať. Bojím sa čo sa stane s Augustom a Ako sa zachová.

Mne samej bolo dosť ťažko rozprávať o takých veciach, ale dneska to je už úplne inak. Naučila som sa všetky reči mať niekde. Poviem Vám, je to dobrá vec. Z rečí si robím srandu a hlavne vždy poviem všetkým všetko na rovinu. Hodí sa mi sem jeden mini príbeh:

"Vieš Sokreates, čo som sa práve dozvedel o tvojom kamarátovi?"
"Počkaj chvíľu" odpovedal Sokrates "Skorej ako mi hocičo povieš, rád by som ťa podrobil skúške. Volá sa skúška troch sít."
"Troch sít?"
"Presne tak." pokračoval Sokrates
"Skorej ako mi začneš rozprávať o mojom kamarátovi, možno bude dobré na chvíľku preosiať to, čo mi povieš. Prvé sito sa volá Pravda. Máš úplnú istotu, že to, čo mi chceš povedať, je pravda?"
"Nie," odpovedal človek "vlastne som to iba počul a..."
"Dobre," povedal Sokrates. "Takže ty vlastne nevieš, či je to pravda. Teraz vyskúšajme druhé sito, sito sa volá Dobro. Chceš mi povedať o mojom priateľovi niečo dobré?"
"Nie, naopak..."
"Takže," pokračoval Sokrates, "chceš mi o mojom kamarátovi povedať niečo zlé a nie si si istý, či je to pravda. Ale stále môžeš ešte skúškou prejsť, pretože ostáva ešte jedno sito. Volá sa Užitočnosť. Je mi to, čo mi chceš povedať o mojom kamarátovi, užitočné?"
"Nie, moc nie."
"Dobre," uzavrel Sokrates " to čo mi chceš povedať nie je ani pravdivé, ani dobre, dokonca ani užitočné, tak prečo by si mi to mal rozprávať?"

Tento mini príbeh mi dneska prečítala mamina. Napadlo ma, že by som to mohla niekde využiť, no nečakala som, že to využijem hneď dneska.

S priateľmi je to v dnešnej dobe dosť ťažké. Ja sama som pred pol rokom prišla o kamarátku, s ktorou som sa poznala od mala. S kamarátkami mám veľmi zlé skúsenosti a preto dávam prednosť kamarátom. Ale aj tí nemusia byť tí pravý.

Je veľmi, ale že veľmi dôležité uvedomiť si Kto je Váš pravý priateľ a Kto hrá pred Vami pretvárku.

Sama som prežila podobnú situáciu a môžem Vám povedať nie je jednoduché preniesť sa cez to. Preto som zvedavá Ako sa Augustus zachová.

Tak to je odo mňa na dnes všetko. Idem pokračovať v čítaní.
Ahoj pri ďalšom článku.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára