Christina Dalcher - Vox

Hello people,

O knihe: Kniha je v tvrdej väzbe a má 336 strán

Doktorka Jean McClellanová, uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla. Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu. To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. 

Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer. Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať, vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto. Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami. A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč. Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, teraz majú ženy nárok iba na pár desiatok. Umlčali ich. Tým sa to však neskončilo.

Tu mi nič nehrozilo, v tejto sterilnej miestnosti so supermagnetmi, s buchotom a bez kamier, ktoré by nás sledovali, bez mikrofónov, ktoré by zachytili naše zvuky. 

Môj názor: Z tejto knihy mám veľmi zmiešané pocity. 

Po knihe som siahla, pretože ma zaujala anotácia, ktorá vyzerá naozaj sľubne. 

V poslednom čase sa môžte stretnúť s množstvom kníh, ktoré sú postapokaliptické  a hlavné hrdinky sú ženy. Niekedy im autor niečo pridá, nejakú magickú silu, alebo im niečo zoberie, tu je to možnosť rozprávať. 

Veľa z týchto kníh stojí za to. Minimálne nápady sú to naozaj dobré. To im však nestačí na to, aby čitateľa zaujali a vtiahli ho do deja. To isté platí pri tejto knihe. 

Začiatok knihy bol veľmi zaujímavý. Hlavná postava je žena, ktorá opisuje, ako sa do tejto situácie dostali a ako to funguje, to trvá približne sto strán. Potom prišla tá zápletka, kedy jej dajú dole náramok kvôli dôležitej misii, na ktorej musí pracovať. A tu sa to presne seklo. Začiatok tejto zápletky bol ešte dobrý, furt ma to bavilo, ale po pár stranách to šlo dolu vodou a Vy môžte presne predvídať, čo sa bude diať. O konci sa moc vyjadrovať  nejdem, celý ho máte zhrnutý približne v desiatich stranách. Prišiel mi, ako rýchle zhrnutie, ktoré autorka nechcela naťahovať, pretože príbeh už má veľa strán. 

Celý príbeh mi prišiel od tej polovice písaný povrchovo, bez veľkej gradácie, čo sa týka postáv.

Ohľadom deja častokrát autorka odbáčala od témy a rozprávala viacej vecí naraz, a tak ste sa stratili a nechápali o čom teraz čítate a vyzeralo to, že sa autorka stratila tiež, keďže sa k tej téme, o ktorej začali nikdy nevrátila.

Dôvod, prečo som túto knihu hodnotením zaradila do priemeru je, že autorka vyvolala presne to, čo plánovala, a to bol hnev. Veľa krát som knihu na začiatku odkladala len kvôli tomu, že som musela "predýchať" názory, ktoré postavy vyjadrujú. Predstava, že by sa niečo takéto skutočne stalo je strašné, a tak má autorka u mňa plusové body za nápad. Mrzí ma však, že sa s knihou nepohrala viac a nespravila z nej dobrý príbeh, ktorý by zaujal. 

Ako sa však hovorí sto ľudí, sto chutí, a tak možno práve Vám sa kniha zapáči. Odporúčam však v knihe zalistovať a prečítať si pár strán predtým, ako po nej siahnete.

Hodnotenie:

Za knihu Ďakujem Panta Rhei