Niekedy je pravda taká hrozivá, že neznalosť je najväčší dar na svete.
Sebastian Fitzek je nielen najpredávanejší, ale aj najplodnejší nemecký autor. Popri vlastnej tvorbe rozdáva nápady svojim kolegom, takže sa často objavuje v tandeme ako spoluautor. Je o ňom známe, že vo svojich knihách vychádza zo skutočných udalostí. To je aj prípad knihy Darček. Keď sa dozvedel, že podľa prieskumov žije v Nemecku vyše 6,2 milióna analfabetov, napísal ďalší strhujúci román. Milan Berg patrí k nekonečnému radu nemeckých analfabetov. Keď na priechode zastaví auto, Milan zbadá na zadnom sedadle vystrašené dievčatko, ktoré zúfalo pritíska na okno papier. Odkaz nedokáže prečítať, no cíti, že dievčatko je v smrteľnom nebezpečenstve. Napriek svojej nevzdelanosti si zapamätal tvar písmen a presne ich nakreslil svojej priateľke Ambre. Tá mu len potvrdí, čo tušil – dieťa bolo unesené a prosí o pomoc. Pátranie Milana zavedie na ostrov Rujana a do detských spomienok, ku ktorým sa nikdy nechcel vrátiť. Nebol by to Fitzek, keby nás po celý čas nezavádzal a neviedol po falošných stopách, ktoré sa na konci zlejú do jasnej výpovede. Fitzek má svoj príbeh opäť brilantne premyslený a až do poslednej strany sa s čitateľom majstrovsky zahráva.
Rozmýšľal, či udrel príliš silno. Praskot hlavy, keď Zoe čelom udrela o okraj záchodovej misy, znel všelijako, len nie zdravo.
Môj názor: Darček. Tento rok už tretia Fitzeková kniha, ktorá vyšla v slovenskom preklade s úžasnou obálkou, ktorá vyzerá, ako naozajstný darček.
Ak máte radi psychologické thrilery, tak Fitzeka už určite poznáte. Ak nie, tak by ste to mali určite napraviť.
V tomto príbehu nám predstavuje život Milana, ktorý je analfabet a snaží sa žiť normálny život, bez toho, aby o jeho tajomstve niekto vedel. To však začne byť pre neho problém, keď prejde okolo neho auto, v ktorom sedí uplakaná dievčina, ktorá drží tabuľu s nápisom, ktorý on nedokáže prečítať. Napriek tomu, mu to nedá a pokúsi sa ju nájsť.
Už sám námet mi prišiel zaujímavý, a tak mi nedalo inak, ako sa pustiť do tejto knihy. V príbehu som však dostala oveľa viac. Nielen, že to malo oveľa viac háčikov, ako nám námet prezrádza, ale aj keď som si myslela, že už konečne rozumiem, čo sa tu deje, tak to autor celé prevrátil a chvíľu mi trvalo, kým som znovu pochopila, o čo tam vlastne celý čas šlo a aké detaily mi stihli újsť.
Ak mám vyzdvihnúť zopár vecí, ktoré sa mi na Fitzekovom štýle písania páčia, tak by to boli určte krátke kapitoly, ktoré aj napriek tomu obsahujú potrebné informácie a vždy Vás vedia zlákať, aby ste pokračovali v čítaní ďalej. Za čo som mu neskutočne vďačná je, že aj keď píše vždy z viacerých pohľadov, vždy je napísané z koho pohľadu je to písané, a tak nikdy v príbehu nemáte zmätok. A posledný jeho plus, ktorý musím spomenúť, je originalita, ktorá sa už málokde pri takom počte kníh nájde. Fitzek Vám však vždy dokáže porozprávať niečo nové s napínavou zápletkou a neskutočným koncom. Tých plusov má smozrejme oveľa viac, ďalšie však skúste posúdiť sami.
Ak ste s Fitzekom ešte nezačali, dúfam, že Vás táto recenzia k tomu presvedčí, ak Vás však práve táto kniha od neho nezaujala, nemusíte si s tým lámať hlavu, pretože vôbec nezáleží na tom, po ktorej z jeho kníh siahnete, pretože každá jedna má niečo v sebe a vždy je vynikajúca.
Hodnotenie:
Za knihu Ďakujem vydavateľstvu Tatran
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára