štvrtok 12. marca 2015

Témy #1

Ahoj,
Minulý týždeň  som začala čítať knihu Na vine sú hviezdy a pozerala som v akom je hroznom stave. Keď som to videla, prišlo mi až do plaču, lebo ja zbožňujem knihy. No, ale čo som chcela povedať, keď som ju teda uvidela, tak som si povedala, že napíšem článok Témy o požičiavaní kníh



Za svoj život som požičala štyri knihy. Požičala som dva-krát Na vine sú hviezdy, raz Kam zmizla Aljaška, knihu Štyri a minulý týždeň som požičiavala Divergenciu.

Prvý-krát som Na vine sú hviezdy požičala teraz už bývalej kamarátke a vrátila mi ju v dobrom stave. Vyzerala ako nová a tak som jej požičala aj knihu Kam zmizla Aljaška. Druhý-krát som knihu Na vine sú hviezdy požičala novej spolužiačke, s tým že som vedela, že si požičiava od jednej baby knihy a tak som myslela, že mi ju vráti v dobrom stave. Ale opak bol pravdou. Keď mi vrátila knihu, tak vyzerala akoby mala aspoň dva roky a bola už najmenej desať-krát požičaná. Ako ja som pozerala po spolužiačke či je normálna mi vrátiť knihu v takomto stave. Nič mi nepovedala ani prepáč, že som ti knihu vrátila v takom stave. Proste nič ani mú ani bú. Teraz, keď pozerám po tej knihe, ma to strašne mrzí. Má otrhané kraje a záhyby, je špinavá ani neviem od čoho, ale má čierne čiary po sebe. No proste hrôza. Nedávno mi ona požičala knihu 50 odtieňov sivej. Mala som chuť tú knihu tiež doničiť, ale nedokázala by som to. No najviac ma dostalo, keď mi povedala daj mi na ňu pozor je novšia. V tedy som jej mala chuť povedať aj moja kniha bola novšia, keď som ti ju požičiavala.

Neviem čo mám s tým robiť. Strašne ale strašne ma to mrzí. Nikdy som si nemyslela, že budem požičiavať knihy a keď už tak, tak že sa mi vrátia v dobrom stave. Aspoň viem, že jej knihu už nikdy nemám požičať, bol by to strašný omyl. Dosť dobré bolo, keď som sa s kamarátkou rozprávala, že aké mám knihy a či jej teda požičiam tú Štvorku. V tedy tá spolužiačka stála pri nás a vravela potom, že by som jej mohla požičať knihu  Kam zmizla Aljaška. Hneď som jej povedala, že už je požičaná, tak iba na mňa zazrela a odišla.

Človek sa učí zo svojich chýb a toto bola jedna z nich. Moje poučenie z tohoto zážitku? Nikdy ale nikdy už nebudem požičiavať knihy ľuďom, ktorých nepoznám dosť dobre.

Wau. Nemyslela som si, že sa až tak rozpíšem a už vôbec nie, že sa mi tak uľaví keď to dopíšem.
Dúfam, že sa Vám bude páčiť článok a že mi odpustíte slovo že, ktoré je v skoro každej vete, ale nevedela som akým slovom ho mám nahradiť. Ak by ste poznali nejaké slovo, ktorým by som ho mohla nahradiť, tak mi ho určite napíšte do komentáru.

Tak to je odo mňa už naozaj všetko.
 Ahoj pri ďalšom článku.

PS: Tento článok som vydala v utorok 10.3 no na blogu mi napísali, že bol vydaný 7.3 v sobotu. Tak som ho stiahla a znovu vydala pred recenziou, len to nejak blbo ukazuje. Moc sa vám chcem za to ospravedlniť, ale mám nejaké problémy s blogom.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára