sobota 14. septembra 2019

Ben Brooks - Príbehy pre chlapcov, ktorí sa neboja byť výnimoční

Hello people,


O knihe: Kniha je v tvrdej väzbe a má 208 strán
Táto knižka sa bude hodiť všetkým chlapcom, ktorí sú alebo by chceli byť nejakým spôsobom výnimoční. Nájdete v nej totiž stovku medailónov chlapcov a mužov, ktorí práve takí sú.

Nečakajte ale príbehy žiadnych akčných hrdinov zachraňujúcich ľudstvo, ani miláčikov osudu, ktorým sudičky nadelili krásu, inteligenciu, šťastie a bohatstvo už do kolísky. Nie – každá z osobností v tejto knihe si musela vybojovať nejaký svoj osobní zápas. Niekto sa dokázal vzoprieť nepriaznivému životnému údelu, vymaniť sa z prostredia, odkiaľ vyšiel, vypracovať sa vďaka svojej usilovnosti, či neotrasiteľnej dôvere v samého seba. Iný sa nebál vybočiť z radu, prelamovať spoločenské tabu, vzdorovať predsudkom alebo autoritám, často navzdory ťažkostiam a niekedy i tvárou v tvár veľkému nebezpečenstvu. Ďalší z hrdinov sa vzdali svojho pohodlia, aby pomáhali tým, ktorí to potrebovali, alebo za nich dokonca bojovali, pretože im nebol ľahostajný osud druhých, ani osud nášho sveta ako celku.

Či už ide o chlapcov a mužov slávnych, či menej slávnych, hrdinov z doby minulej alebo súčasnej, všetky ich príbehy sú nesmierne inšpiratívne. Ukazujú totiž, že človek nemusí byť práve superhrdinom, aby dokázal byť vzorom pre ostatných a urobiť svet lepším!



Veľa ľudi vravelo, že Spojené štáty americké nebudú mať nikdy prezidenta tmavej pleti. Ale všetcí tí ľudia sa mýlili.


Môj názor: Keď vyšla táto kniha, bola som neskutočne nadšená, že vyjde kniha podobná Rebelkám, ale pre chlapcov. Keďže v mojom okolí je chlapcov viac než dosť, rozhodla som sa do nej pustiť a dozvedieť sa niečo viac o osobnostiach opačného pohlavia.

Zo začiatku čítania som však bola viac sklamaná, ako nadšená. Začalo to štýlom textu. Prišlo mi, že vety boli písané moc jednoduchým štýlom: "John bol jedenásť ročný chlapec. John si prečítal o problémoch v Afrike. John chcel na tom niečo zmeniť." Ja viem, že je to určené pre deti, ale s takýmto štýlom by som to dala možno prečítať prváčikovi, ktorý nevie moc čítať, ale ten si zase z toho nič nezoberie, pretože sa sústredí na písmenká a nie na text.

Ďalšia vec, ktorá mi nebola moc príjemná, bolo vnútenie príbehov s gaymi alebo chlapmi, ktorí podporujú feminizmus. Viem, že žijeme v dobe, kedy je to úplne normálne a vôbec by mi nevadilo, keby je tam takýto príbeh, keby je to nejaká osoba, ktorá niečo reálne dokázala, ale po dočítaní týchto príbehov ste sa dozvedeli len to, že cez to všetko si nakoniec zmenili pohlavie alebo že skončili s niečím čo robili, len kvôli tomu, že chceli ísť podporovať ženy. Proste mi tieto príbehy prišli trošku zbytočné v takom veľkom množstve.

Napriek tomu sa tam našli príbehy, ktoré boli zaujímavé a som rada, že som si o nich prečítala. Príbeh o Jean-Dominique Baubym, ma zaujal natoľko, že som sa hneď začala pozerať po knihe a pozrela si film. Takže na jednej strane som za túto knihu neskutočne vďačná, ale na tú druhú sa neviem rozhodnúť, čo si o celkovom výsledku myslieť.

Ak nad knihou premýšľate, určite si v nej najskôr prelistujte. Stojí to za to už len kvôli nádherným ilustráciám, pri ktorých som strávila asi viac času, ako pri príbehoch samotných. A možno sa Vám v konečnom výsledku kniha zapáči oveľa viac, ako mne.

Hodnotenie:

Za knihu Ďakujem Panta Rhei


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára