pondelok 18. septembra 2017

Témy #9 /Nie je vždy všetko ružové ako sa zdá

Hello people,


Myslím si, že každý sledujeme niekoho život, napríklad na instagrame. Ja to robím dosť často a vždy si hovorím aký má ten človek super život. Cestuje, má veľa kamarátov furt niečo robí, ale všetko toto len chce aby sme videli. Nikdy nevidíme úplne všetko. Napríklad jeho zlý vzťah s rodičmi, poruchu spánku alebo jeho depresiu. To isté robíme aj My. Ukazujeme ľuďom akí sme šťastní, spokojní a pritom nás niečo trápi. Ani ja nie som výnimkou. Trápi ma toľko vecí, v hlave mi behá toľko otázok, na ktoré si nedokážem odpovedať, ale vždy keď ma niekto stretne, usmievam sa. Veľa ľudí mi hovorí, že som také slniečko. Áno, som šťastná, tie negatívne veci potláčam a nevšímam si ich, ľuďom ukazujem len tie pozitívne veci z môjho života.


Prečo vlastne píšem tento článok? 
Pretože minulý mesiac bol august. August je pre mňa mesiacom depresie, kedy premýšľam nad svojim životom a životom iných. Nedokážem si tento mesiac bez toho predstaviť a predsa je tento August iný ako tie predošlé. Mám úžasného priateľa, ktorý ma dokáže každý jeden deň rozveseliť, mám super kamarátku, ktorej môžem hockedy napísať a ona mi hneď odpíše a hlavne mám rada sama seba. Mám sa rada aj so svojou pevnejšou postavou, s okuliarmi (ktoré mám nosiť furt a nosím ich len pri čítaní a večer), pehami po celej tvári a s veľa inými nedokonalosťami. Pre toto je tento August iný. Pretože som konečne našla sama seba a pochopila všetko, čo sa okolo mňa deje.
 A ešte jedna vec sa u mňa zmenila. Milujem maličkosti. Spraví mi radosť fakt úplne všetko. Môžte mi dať hopsalku a ja sa s ňou budem hrať do nekonečna. Všímajte si viac takýchto malých vecí a tešte sa z nich, pretože to jediné Vám vie niekedy spraviť radosť :)


A takto som strávila celý mesiac. Rozmýšľala som sama nad sebou. Moje hlavné otázky boli: Čo so mnou bude? Čo sa stane, keď za rok zmaturujem? Budem sa ešte stále venovať knihám?
Aj napriek všetkým radostiam, som bola v depresii. Neprečítala som ani jednu stranu, aj keď ma čítanie tak napĺňa, väčšinu času som strávila v posteli. Pre toto som sa Vám neozvala. Pretože som jedna z tých, ktorí Vám chcú ukázať tú peknú časť svojho života a zatajiť všetko to zlé.
Som človek, ktorý miluje stereotyp a som neskutočný workoholik. Zbožňujem každé ráno sledovať tých istých ľudí v autobuse a som schopná nespať aj celú noc, len aby som mala výkres do školy dokonalý. A hlavne kvôli tomu sa bojím. Čo so mnou bude, keď sa za chvíľu všetko zmení?
Nebudem ráno stretávať tých ľudí, už nebudem každý deň so svojimi spolužiačkami, proste sa všetko zmení. Budem sama vo veľkom svete dospelákov.

Takže toto je dôvod prečo som sa Vám neozvala, tak dlho. Každý august trpím depresiou, či chcem, alebo nie.
Mám pre Vás, ale jednu radu ako toto prekonáte. Skúste sa o svojich strachoch s niekym porozprávať. Samozrejme nie s niekym komu neveríte. Mne to pomohlo.

Čo viac dodať?
Asi už len to, že som späť v plnom nasadení a moc sa na Vás teším :)

Tak ahoj pri ďalšom článku <3

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára